Škótska punková legenda na Dušičky, no nech sa páči. S čírom a zicherajckami som nikdy nebehal, ale ak sa zaoberáte tvrdou rockovou hudbou, všeobecný prehľad o punku patrí takrečeno ku klasickému vzdelaniu. THE EXPLOITED som registroval od druhej polovice 80. rokov, kedy na „českých zoznamoch“ nahrávok, ku ktorým sa bolo možné dostať po zaslaní financií na adresu zdroja, žiaril aj album „Death Before Dishonour“ od THE EXPLOITED. Pár rokov som kapelu poznal hlavne z číratých lebkatých nášiviek, ale zásadné skladby sa rokmi rôznych akcií do mozgu zapísali a keď vyšiel album „Beat The Bastards“, Škóti definitívne zapadli medzi tie pojmy, na ktorých sa zhodla punková, hardcoreová aj metalová fanúšikovská obec. Frontman Wattie má svoj vek aj absolvované zákroky, treba ísť, ďalšia šanca zažiť legendu doma už prísť nemusí.

„Kurník, dve kapely by stačili, načo tam praskli ešte tretiu.“ Predsa len som však na Youtube okoštoval jednu skladbu od DRAIN DOWN z nemeckého Freiburgu a tvorba tejto štvorica prekvapila celkom príjemne. Naživo takisto dobré, zatiaľ poloplný klub dostal nádielku energického koktailu z punku, thrash metalu a HC. Chytľavé, priamočiare skladby, pochopiteľne ste mali pocit, že nejeden refrén či melódiu ste počuli už pred rokmi a keďže DD začali hrať pred dvoma rokmi, zatiaľ sa najviac chytajú coverom „Caught In A Mosh“ od ANTHRAX. Kontakt s publikom skôr veľmi základný, image prevažne metalový, dobrý úvod.

Neprehlúpil, kto si už pri prvej bande večera našiel miesto, na ktorom strávi zvyšok koncertu. Anglické dračice MAID OF ACE z Hastingsu už hrali pred plným klubom a vo finále možno ohlásiť návštevnosť cca sedemsto hláv, čo znamená, že niekedy ste stáli na jednej nohe alebo ste chvíľu boli omotaní okolo stĺpa vzadu pri distrách, lebo tu a tam niekto predsa len prejsť potreboval. Štyri punkové dievčiská hrajú od roku 2005 a naozaj im to ide, fajnový ostrý osemdesiatkový punk s dvoma gitarami a troma spevmi. Energia, melódie, nejaká tá „riot grrrl“ naježenosť, kričané vokály, hudobný výprask s príjemným vizuálom. Alison, Anna, Amy a Abby si Collosseum celkom omotali okolo prsta, všeobecný názor bol, že úvodných DRAIN DOWN nechali kusisko za sebou. Všimol som si, že ich nahrávky si ľudia v distre kupovali, myslím, že baby budú na Košice spomínať v dobrom.

Ak by ste mali sklon myslieť si, že heslo „Punks not dead“ je už skôr len fráza, tak Wattie Buchan (vokály), Matt ’Justice’ McGuire (gitara), Irish Rob (basgitara) a Willie ’Wullie’ Buchan (bicie) sú presne tou partiou, ktorá vás presvedčí o opaku. Playlist pod článkom je z berlínskeho koncertu, ale určite väčšina z neho zaznela aj v Collosseu a bola to výživná a výbušná prehliadka cesty tohto spolku od oi/street punkových začiatkov cez hardcore punk až po thrash/punk/crossoverový mix z 90. rokov. Posledný album „nafakovali“ pred šestnástimi rokmi a keď sa to tak vezme, do nového sa siliť nemusia, hudobnú pokladnicu majú bohatú. Na pódiu i pod ním prebiehala dokonalá oslava naozaj tvrdého punku pod taktovkou kapely, ktorá tu je štyridsiaty rok a vôbec na to nevyzerá. Začiatky pamätá len frontman a legenda Wattie Buchan a ak som si vravel, „radšej treba ísť, 62 rokov a nejaký ten infarkt v zdravotnej karte, hm, chlap sa môže kedykoľvek z bezpečnostných dôvodov pobrať radšej na odpočinok“, tak kdeže, ten tu bude hádam ešte aj vtedy, keď tu nebudeme my.

Neustále v pohybe, vysmiaty od ucha k uchu a hlavne každú chvíľu testujúci odolnosť mikrofónu na vlastnej lebeni, že sa skrátka musíte smiať, to bude spomienka, ktorá vydrží. Hity, ktoré ovládate, hoci nie ste punker, odzneli všetky, popri tom kopa iných skladieb. Kotol časť publika zatlačil až na schodiská a pavlače, skokani z pódia, ktorých občas bolo treba pomerne slušne „odstrániť“, aby pochopili, že to nie je v prvom rade ich show, takto akosi to má vyzerať na koncerte punkovej legendy. Trochu trapasom bola odozva na Wattieho snahu komunikovať s publikom, ľudia, pochopte konečne, že ak má niekto ako rodnú reč angličtinu, nezačne sa učiť po slovensky, aby ste porozumeli napríklad tomu, ako pred „Fuck The USA“ dáva zožrať plavovlasému géniovi z Bieleho domu. Takmer v závere koncertu bol iný veľký hit „Sex And Violence“ vytunený spoluúčinkovaním členiek MADE OF ACE a po prídavku či dvoch bol čas na odchod. Ten miestami pripomínal presýpacie hodiny s pieskom snažiacim sa presýpať oboma smermi. Podarilo sa, tak spokojne domov, aj na druhý deň je koncert. 

*

Na tom sobotňajšom to vyzeralo tak, ako to vyzerať nemá. SANATORIUM aj HYPNOS odohrali parádne, škoda len, že pre asi tridsať ľudí. (Som rád za všetkých, ktorí si môžu dovoliť dlhé vlasy a aj si ich dovolia, ešte aj dobré deathmetalové vychovanie v súčasnosti pokuľháva.) Domácich možno do desať. Na to môžem povedať len toľko, že ak má v Košiciach návštevnosť na death metale rozhodne vyššej než okresnej ligy za „metalovú metropolu“ zachraňovať hŕstka chlapov prevažne po štyridsiatke, tak si nalejme čistého vína s tým, že nejaká táto scéna tu už dávno neexistuje. Zopár dobrých kapiel na scénu nestačí, musia byť aj fanúšikovia. A tí tu v KE evidentne už nie sú. Keď napr. z hádam sto kilometrov vzdialeného Humenného vedia ľudia prísť na obe akcie, problém je zrejme u nás.

Playlist: Let's Start a War (Said Maggie One Day), Fightback, Dogs of War, The Massacre, UK 82, Chaos Is My Life, Dead Cities, Alternative, Noize Annoys, Never Sell Out, Systems Fucked Up, Troops of Tomorrow (The Vibrators cover), I Believe in Anarchy, Why Are You Doing This to Me,  Don't Forget the Chaos, Beat the Bastards, Cop Cars, Disorder, Fuck the System, Army Life, Porno Slut, Fuck the USA, Sex & Violence, Sea of Blood

Foto: Laci Schürger